konstruktivne napady > msgboard
express yourself > bathroom, vienna, brno, atelier
[1 nov 2008] > komentuj
stiesnene priestory mi nerobia dobre. fyzicky a inak. ani sestnast hodin
letu a batozinovy pruser na dulles ma vsak neodradzuju od spoznavania kras
puste a ako uz teraz viem casto krvavych vnutornosti google. byvat hned
vedla alcoru je este viac strasidelne ako sm si myslel (a dufal) zo zaciatku.
sny o prebudeni sa v jednej z ich kryonadob ma prenasleduju cele noci. nahle
nekcem byt nesmrtelny. ide z toho strach. a smrad. az obcas neprijemnych
34 stupnov celzia ma podvedome vracia spat o par mesiacov, v spomienkach na leto.
na zem, kde sm sa narodil. na zem, kde sm zomrel. cast zo mna urcite. zaujimave.
faraway, so close. nie. nie sm pozorovatel a nie sm ani anjel. nie sm cassiel, ktory
zostal pri snivani, ake to moze byt clovekom. ja vacsinou svoje pribehy aj
prezijem. a to je, paradoxne, trochu desive.

po druhej v noci su legalne len stredne prepecene a polokrvave steaky, ziaden
mcjunk. horuca pust, dive psy, pichlave kaktusy a cesty popraskane od tepla
sprevadzaju takmer vsade. styri a pol miliona ludi a predsa prazdno. na europske
pomery nepredstavitelne. ale len kratko. den sa stretava s nocou a flughafen
vienna vola domov. tma zakryva vlniaci sa horuci vzduch nad pristavacou drahou,
po odlete odhaluje vsak krasy nevidane...
[13 sep 2008] > komentuj
lotta, 22 december a inspiracie. prosim. fantasies have to be unrealistic,
because the moment, the second, that you get what you seek, you don't, you
can't want it anymore. in order to continue to exist, desire must have its
objects perpetually absent. be careful what you wish for, not because you'll
get it, but because you're doomed not to want it once you do.

su chvile ked si zivot ziada zmenu. premenu. ako rocne obdobia. nasa jar
bola nadherna. leto uz skoncilo. jesen sme presvihli. a teraz je nahle zima.
taka, ze vsetko zamrza. nasa laska sa ulozila na spanok a sneh ju zaskocil.
ale ak zaspis v snehu necitis, ked pride smrt.
[10 jul 2008] > komentuj
debbie harry ma vzdy brala. celkom nepochopitelne. brydi sa mi uplakana
empatia a zubarka ked nechce pichat anestetikum. posadil by sm ju pod
jej ruky. utopila by sa vo vlastnej krvi. obcas rozmyslam nad zvlastnymi
vecami. preco je to tak, preco je to hentak. preco mam rovnako rad macku aj psa.
preco je mesiac oranzovy a velky. preco.

nepredstavujem si nic ked vidim. nepredstavujem si nic ked pocujem.
vsetko okolo je realita. nemusi byt pekna. staci ze je. nevidim.
nepocujem. je tma a ticho. predstavujem si. snivam. pocity su skutocne.
a rozdiel?
[9 jun 2008] > komentuj
dnes sm si kupil knihu. asi prvy krat v zivote sm si sam a dobrovolne
objednal a zaplatil knihu, ktoru planujem precitat od prvej strany az
po poslednu. od poslednej po prvu. stale dookola. nie sm topiaci a
nechytam sa slamky. sm len sprosty a kcem pochopit. pochopit nepochopitelne
veci a prist na koren zahadam macacej duse.

le ciel bleu sur nous peut s'effondrer, et la terre peut bien s'écrouler,
peu m'importe si tu m'aimes, je me fous du monde entier. blah, blah, blah,
blah. francuzstina je trendy. je tiez jednym z dovodov, preco ma uz raz
pochovali. what a shame.
[28 apr 2008] > komentuj
kategoricky odmietam pisat o tom, aky je zivot strasny, ako ma obsiva
olovenym bicom, ako sa modra obloha meni na sivu a kvety stracaju vonu.
ako hovorieval svojho casu stary kucera, je cas... cas fukat bubliny alebo
nieco podobne bezutesne. nemam chut ani na pseudo autopsychoanalyzy,
nemam chut na nic. nicia ma predstavy. stavam sa lahkou koristou
pre predatora.

vidim sa sediet. pokojna savana. makka trava. cista voda. vidim leva
trhat moje maso. slinta...
[18 apr 2008] > komentuj
moje myslienky su bezvyznamne. v hlave sa tvaria byt dolezite a hlboke.
spracovavam zvysok existencie ludstva. ku kazdemu cloveku sa viaze vzorec.
konstanty a premenne. urcuju buducnost a pravdepodobnost vyskytu urciteho
javu. nehladam vzor. snazim sa usporiadat si veci co ma trapia. kriticky
okamih. hovorim. znie to hlupo. priam salobmyselne. sm mimo. odchadzam.

strasne faux pas. myslim na to. akakolvek akcia z toho nevykresa nic lepsie.
nie je to osobna tragedia. nestastna zhoda nahod dokazujuca, ze vlastne
konanie ide mimo mna. obcas. stava sa. co je na celej situacii zaujimave je
fakt, ze mi to nie je jedno ako obvykle. to ma desi. je to znamenie dobre.
znamenie zle?
[6 apr 2008] > komentuj
posledny mesiac bol iny. najprv sm myslel, ze umieram. seriozne. tri
dni na to, ako mi bolo povedane, ze v skutocnosti neumieram mi lekar volal.
zatial presne nevie ci umieram alebo nie, ale v podstate veri, ze este musim
chvilu zit. ved sm mlady. ako hlavny argument a klucovy fakt to logicky vobec
nestaci. sm nervozny. a nie malo. podarilo sa mi vela veci. neodskriepitelne
rukolapnym prienikom do sveta soubyznysu bola tvorba vizualneho stylu
trnavskej kapely a brnenskeho filmoveho festivalu. pocas cakania na plody
svojej prace predsa nemozem opustit tento svet. okrem inych nelichotivych
privlastkov byvam casto oznacovany aj za hypochondra. necitim sa.

citim sa byt majstrom sveta, batmanom v sincity, mitchom buchannonom v malibu.
11 april je vraj moj den. maria mi povedala. den narcisov. lubim ju za to, aj
za nespocet inych veci. dobre ma pozna. vie, ze prave pisem spot aj ked je
na opacnej pologuli. ako to len robi... carodejnica. leteli sme naspat domov,
ale nedalo sa pristat. kruzili sme nad letiskom asi pol hodinku. strach.
vraj nas cakaju nugatove croissanty v priletovej hale. hlad. strih.
sedim a pijem rajcinovu stavu, sypem si korenie na lyzicku. prave sme pristali.
strih. cita knizky bez obrazkov. obdiv. zziva sa s interpretovanym textom. uzas.
verim, ze rozpravam len o veciach ktore su pre mna skutocne dolezite. existuju
stavy, casti dna mozno, kedy si clovek nie je isty ci preziva realitu, alebo
sen. nie je mi to cudzie. citim sa dobre. verim ze nezijem len sen.
[27 oct 2007] > komentuj
hrali sme sa na dvore s nejakou starou vecou. vsetko co sme potrebovali bol kusok
kosti a tvarnica. mohli sme z nicoho stvorit cely svet. z hovna upliest
bic, aj kocisa. jednu chvilu sme dobyvali hrad kusom tej kosti a hned potom sa
plavili na spanielskej galeone smerom ku betonovej tvarnici. jasne, bol to dobry
serial. po dlhom case je nepopisatelny pocit uvedomit si, ze ludi si pamata iba
plakat. nic viac. proste v jej hlave stoja nad imaginarnou priepastou a placu.
nikdy sm to naozaj nedokazal pochopit. empatickeho vsak zahrat excelentne, priam
na oskara, nebol problem. zaklinadlo, ktore nikdy nefungovalo ukoncilo noci pod perinou
skrabanim macky o cerstvo zbrusene parkety. nemoze si spomenut na nic ine. ja
sm v tom nevinne, len sm sa prechadzal po plazi s mojou diskretne tehotnou
brazilskou priatelkou. je tam toho.

jaka skutocnost. ze? trochu sa ohne a myslienka sa neodvravajuc na pockanie
prisposobi a ani sa nestiha nadychnut, uz veri preludom. vrodeny cit sa necuka.
vsetko ide hladko. lave oko si meni miesto s pravym a realita si obracia
kabat. teraz je cervena. chodi dozadu. po rukach. budi sa v nahodny den na
nahodnom mieste v nepredvidatelnom stave a obleceni... je to zabava. topit sa
v cudzich slzach.
[29 sep 2007] > komentuj
druhy den rano. neviem preco. nemozem spat. uz darwin vedel, ze pravdu treba
obalit skepticizmom s nadychom absurdity, aby si clovek bol schopny vytvorit
komplexny pohlad na vec dlhou seriou postupnych malych krokov. i stalo sa.
hodina prva: nemozem dychat a este stale myslim. hodina tretia: nemozem spat,
dychanie uz nie je problemom. hodina stvrta: zistujem, ze anglicke lentilky
su smarties. hodina piata: smarties uz nie su.

kazda sekunda sa zda byt nekonecnou. je tma, kvilia macky, zavijaju psy a ulica
je zahalena do nepriehladneho oparu. uz nemozem mysliet ani na to, ake by bolo
fer moct konecne zaspat. zelene listy na stromoch za zavretymi ocami a ja sa
modlim. zobudzam sa s hlavou v umyvadle. sampon ma stipe v ociach. hodina
posledna: zaspavam na stole. s telefonom na krku a trickom v ruke. mokry.
[14 jul 2007] > komentuj
tymto spotom sa kcem ospravedlnit vsetkym ludom a inym kreaturam, ktorych(e)
sm v priebehu uplynulych skoro dvoch rokov na tomto mieste ci uz umyselne, alebo
podvedome, bud skryto alebo uplne otvorene pomlouval. dalsia vec co mi lezi na
mojom kamennom a tym padom aj akiste ladovo chladnom srdci je obcasna, vsak o
to akutnejsia a intenzivnejsia lutost v nepritomnost diamantu <> na mojom tele,
vdaka ktorej mam nezanedbatelne problemy na urcitych, blizsie nedefinovanych
miestach. ospravedlnujem sa 'pedagogickemu dozoru' ze sm sa nenarodil ako submisivny
jedinec zenskeho pohlavia s blond vlasmi, modrymi ocami a ceckami aspon velkosti 4.
(hrozne cislo, ja viem. kompetentny nie je na kvalitu, ale kvantitu. boh mu ponahaj.)
slubujem ze v buducom zivote ak nebudem macka ani lama, urcite sa narodim ako
prsata blondyna a nakopem vsetky prdele ktore sa dotknu tej mojej co i len
pohladom. ja vas naucim poriadku a kazni, prasata jakesi!
"nechas ju?!"
"a co, len jej daj!"

"pusti ma chvostik, velmi sa bojim."
"a coho sa bojis, ved nijake nebezpecenstvo predsa nehrozi. nevidim macku ani kocura."
[6 may 2007] > komentuj
to, z coho sa cela nasa chaba exitencia sklada su detaily. myslim si to
rovnako, ako si to mysleli uz kedysi v slovenskej poistovni. boli to casy,
ked sa pr reci (pomyslene kridla reklamneho agenta) prvykrat nezne dotkli reality.
davali sance poistit sa. nedali moznost poistit si sancu. videl sm len par veci
okrem obrovskeho oslepujuceho oranzoveho slnka a vlniaceho sa obilia hlboko
podomnou za hrubym sklom. v neistom bezpeci. paradoxne harmonicke kombinacie zelenej
a cervenej. vyfarboval sm bezmocne a nic netusiac zahadne zviera s dlhym nosom a
zaroven v hlave obdivoval nepravidelne bezchybne kompozicie noh na obrazku.
zvlastne. ani neviem preco. kedysi to byvalo lahke. ked o nic neslo.
nie je vsak vacsej tragedie ako mrtve kuzlo okamihu.

liska umlkla a dlouho se divala na maleho prince.
"ochoc si me, prosim!" rekla.
"velmi rad," odvetil maly princ," ale nemam moc casu. musim objevit pratele a
poznat spoustu veci."
"zname jen ty veci, ktere si ochocime," rekla liska. "lide uz nemaji cas, aby
neco poznavali. kupuji u obchodniku veci uplne hotove. ale ponevadz pratele
nejsou na prodej, nemaji pratel. chces-li pritele, ochoc si me!"
"co mam delat?" zeptal se maly princ.
"musis byt hodne trpelivy," odpovedela liska. "sednes si nejprve kousek ode
mne, takhle do travy. ja se budu na tebe po ocku divat, ale ty nebudes nic rikat.
rec je pramenem nedorozumeni. kazdy den si vsak budes moci sednout trochu bliz."
druhy den prisel maly princ zas.
"bylo by lepe, kdybys prichazel vzdycky ve stejnou hodinu," rekla liska. "prijdes-li
napriklad ve ctyri hodiny odpoledne, jiz od tri hodin budu stastna. cim vice cas
pokroci, tim budu stastnejsi. ve ctyri hodiny budu uz rozechvela a neklidna; objevim
cenu stesti! ale budes-li prichazet v ruznou dobu, nebudu nikdy vedet, v kterou hodinu
vyzdobit sve srdce. je treba zachovavat rad."
"co to je rad?" rekl maly princ.
"to je take neco moc zapomenuteho," odpovedela liska, "to, co odlisuje jeden den od
druheho, jednu hodinu od druhe. moji lovci napriklad zachovavaji take rad. tanci kazdy
ctvrtek s devcaty z vesnice. kazdy ctvrtek je tedy nadherny den! jdu na prochazku az do
vinice. kdyby lovci tancili kdykoliv, vsechny dny by se podobaly jeden druhemu a nemela
bych vubec prazdniny."
tak si maly princ ochocil lisku.
[25 apr 2007] > komentuj
na kroteni myslienok treba pracovat. neustale. dej dava na prvy pohlad zmysel.
v com ale tkvie podstata urcitej vlastnosti je skryte za tazkou oponou. je hranaty,
obly, prazdny alebo obscenny? vacsinou je prazdny. pocit. cely zivot plytvame
slovami a cas nie prilis slastne vzdychajuc umiera titulovanim nepodstatnych
stavov a vztahov. absencia kratkodobej pamati. dar dovolujuci pozerat na
osuchane vzdy ako po prvy krat. a cudovat sa.

ticho. apatia. oplati sa trapit pre veci, ktorych existenciu si niekto za cely
zivot ani neuvedomi? stvorit si v miske vlastny svet. mat alternativy. nekonecne
moznosti vyberu. absolutnu slobodu rozhodovania. zit v duchu nepredajnej integrity
vlastnej osoby. podvedome potlacat aristokraticke jadro zhyraleho chtycu.
boze, co je toto za zivot. kde su tie casy, ked nevinnost bola legalna a leto
vyzeralo byt vecne.
[11 mar 2007] > komentuj
prekracujem ho. uz je daleko za mnou. citim rybacinu, ozon a mrtve dazdovky.
rochnim v cudzich srackach. zacina sa mi pacit manipulovat ludmi za pausalnu
cenu pripojenia na internet. povznasajuce mat moc nad ich myslienkami,
predstavami, nutit ich prezivat imaginarne situacie, citit teplo klavesnice a
odpor mysi. prava dlan vlhka, lava studena. strach. vyplach zaludka, ako
prekvapenie k vyrociu. posypany slnecnicou a kvapkou slahacky na lavej bradavke.
mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa.

umieram nudou citajuc tu istu knihu over and over again. odzadu. este si trosku
prirazime. vydych. vykricnik. mrtvy vstavaju a juliette boue calling.
answer? telefon sa dnes skutocne vahavo pyta. vie preco. oui.
why not. a bit english heavily, but delicately spiced with such a sweet french
accent won't make bad taste in my mouth. hladam malu striebornu rybku. bola tam,
ale uz tam nie je. she's hiding all away. merde. zabudol sm. je mrtva a uz od
prveho riadku v pokrocilom stadiu rozkladu.
[25 feb 2007] > komentuj
ako to napisat jemne. neda sa. ludia su svine. zdviha sa mi kufor,
ked si spomeniem na zivocisny druh ku ktoremu patrim. bohuzial, bohuvdaka.
po tme to je menej nebezpecne. cas plynie pomaly a mam priestor vnimat
nepravidelny tlkot svojho srdca. kazdy nadych, kazdy vydych. mozu byt posledne.
v tom najlepsom treba prestat. drziac v ruke lyzicku a skleneny naramok
rozmyslam. po dlhej dobe.

dokazem citit nezive veci rast. vidim cez steny. kazdy tyzden sm den
neviditelny. od polnoci do polnoci. zije len moj tien, zatial co ja umieram.
ludia netrpia, nevidia ma sediet vo svojej obyvacke a plakat. more slz vysusim
mizivou spomienkou na cierne tenisky. a maacik. smejem sa. odchadzam. cez
stenu. do spalne. sadam si do kozeneho kresla pod lampu. daleko casom aj
priestorom od svojich fantazii. od reality. od vsetkeho. citim strom prijemne
hladiac po tvari dotykat sa ma koncami listov. citim hada obvijajuceho sa
okolo krku. z poslednych sil otvaram lave oko. lezim vo vani krvi, slz
a ladu. vnimam.
[13 feb 2007] > komentuj
i'm gonna spend rest of my life in cage made of glass. nestiham, ale
zistil sm, ze cakanie je praca na plny uvazok ako kazda ina. spriatelil
sm sa s trigom a ziskal bonusy v podobe zistenia, ze dokazem ludi
presvedcit o svojej pravde a veci budu ako sm ja povedal a nie inak. este
sa to sice nechyta na milanove mastenie pupku klientom sladkymi recami
(tymto pozdravujem), ale nie je to ani tak zufale ako sa zdalo. zijem si
pomaly vo svojom sukromnom (ne)poriadku a hladam tabletky na stole. niekde
medzi chuchvalcami prachu, post-itmi, cedeckami, notebookom,
telefonom a salkou caju. lokalizacia bola uspesna. zasluzim si cukrik.

sviecka, o ktorej sm pisal par dni dozadu. zacina to byt story na pokracovanie.
naozaj je zlta a je uz v polovici zivota. premyslam o jej premiestneni do
rozbiteho vinoveho pohara, ktory je dokazom toho, ze nahoda a gravitacny
zakon dokazu vytvorit okrem skody aj esteticke crepy. momentalne sluziace ako
postel sniffymu. pouzitemu. hned vedla pooblievanych velkoformatov. bol to
tazky vecer.
[3 feb 2007] > komentuj
laska je mrtva. podlahla v marnom suboji s hallmarkom a disneym. zhomogenizovali
ju a rozpredali kusok po kusku. boli sme na bicykloch v pristave. niesol sm
pauzak obludnych rozmerov zmotany do role. tazko povedat co na nom bolo, ale
urcite existoval padny dovod neopustit ho ani vtedy, ked sme sa pod gastanom vrazdili
pohladmi. boze, vsetko bolo takych rozmerov. nic nemalo konca. clovek musi
dostat pocit, ze veci su nekonecne a zacne koketovat s myslienkou nevazit si
ich. stalo sa. usta nam zarastli hustymi pavucinami a namiesto rozpravania,
bozkavania, ci pluvania po sebe sme len priduseno kricali. bicykle boli prec,
gastan sa zlomil, pauzak potrhal vietor, vsetci znami pomreli, trava zhorela,
slnko zhaslo a my sme tam zostali sami. my a pavuciny.

vyschol baobab, ruzi prasklo sklo, pyton vyblval slona a ovecka vysla z
krabice. diali sa same cudne veci. svet ako sme ho poznali prestal existovat
a ochocena liska z dalsej planety priletela, aby prezentovala svoju
fikanost sposobom sebe vlastnym. pastieri spali. oboch nas zozrala.
[1 feb 2007] > komentuj
dramaticka obloha. v noci. spomenul sm si ako sm kedysi vedel viazat uzly na sto
sposobov, zakladat ohne za kazdeho pocasia v roznych tvaroch a s pomocou plechovky,
rozoznavat stromy, tvary listov a pachy pochybnych tvorov. moja disciplina bola
nulova a tomu zodpovedajuci pocet bobrov sm mal. uz vtedy sm vedel, ze podkladanim
sa niekomu (ci skor nikomu, alebo len situacii) nic nedosiahnem. v tom sm sa nemylil.
dnes si pamatam naspamat zlozite adresy s vlnovkami a cislami, o piatej rano mam
ruky ako mrtvola. jediny rozdiel je, ze srdce mi nebije uz tak pravidelne a sever
urcuje niekto iny.

nikdy presne neviem ci uz stlacit publish alebo len save. oblubene
neznamena ze su oblubene, lebo sa nich bavim, ale ze su otagovane aby sm ich mal
z akehokolvek dovodu v jednej zlozke. nic viac. jeden den mimo a uz ma mrzi tolko
veci co sm zmeskal. to nie je fer. publish
[28 jan 2007] > komentuj
je lahko predstavitelne, ze sa dve slova zamenia. nie slova, mozno pojmy, a mozno prave
veci ktore reprezentuju v skutocnom, hmotnom svete, ci len v kazdeho hlave. z
fcuk sa
stava fuck, zo strachu hnev a zo zvyku potreba. vo svojej podstate nejde o to, ako sa
prezentuje, ale co sa prezentuje. originalna myslienka dokaze zaujat, uprimny pocit oslovit.
v imaginarnom svete sa za zatvorenymi ocami stavaju sin city city limits rajskou
zahradou, kde je dovolene vsetko okrem patrania po skutocnom vyzname zle pomenovanych
potrieb.

nie je ziadne ty a zajtra. dynamicke prepocitanie cesty a trafenie toho
spravneho mostu. najdenie idealneho spojenia pravej a lavej casti listu. dolava namiesto
rovno, rovno namiesto doprava. opytam sa v juznom francuzsku a uvidim kto vsetok ten
luxus zaplati. drevene, rucne rezane ornamenty, cierna koza, metro svetriky, honosne
a okazale recepcie, prirucne civavy, auta s automatikou, pocitace od apple, tvarit sa
dolezito a mysliet len na to jedno. nie, vlastne dve. mlask, mlask a peniaze. v akomkolvek
poradi. presne toto treba k totalnemu uspechu, ci sebazniceniu. u pick one. povrchny vztah, tucny
ucet a vieru, ze veci sa nezmenili... nechcem totalny uspech, chcem to cele prezit s 5g cukru z
tete.
[11 jan 2007] > komentuj
konecne mam pocit, ze mozem akosi slobodne mysliet. slaby progress, obcas dostanem facku
od minulosti. boli. volny cas ktory si umelo vytvaram venujem nekonecnym spomienkam. kreslim
diagramy idealneho zivota na severe, kde sm dnes mohol byt, nebyt nepriazdnivych okolnosti a
citam listy. bolo treba nadobku na sviecku zbavit stareho cerveneho vosku. dalsia sviecka
bude zlta. s jahodovou prichutou. urobil sm tak. len co odislo dalsie metro vyklicil vo mne
pocit, ze v podzemi moze byt vlastne celkom fayn nebyt kamier a revizorov. nahodnych vrahov,
sfetovanej, nachlastanej, grcajucej mladeze a japonskych uchylov s fotoaparatmi.

milujem toto mesto. lode tu sice nechodia tak casto ako tam hore a verejne hajzliky stoja
nad 20 korun ale vzdy je k tomu nejaky bonus. ja sm ten svoj uz dostal. paci sa mi. nevratim
sa. po zltej pojde aj tak oranzova a mozno zasa cervena. naco menit okrem casu aj priestor,
ked hradcanska je taka utulna. na ziskov sa stahuje inteligencia a ludia co
maju cit. zvysok nikoho nezaujima. cim sa z dvoch alternativ stava radost vyberat. staci
10 prstov. trochu stastia. a nepodvadzat.
[1 jan 2007] > komentuj
ku hudbe nicka cavea sa hodia levandulove polia. v kvete, alebo uz ostrihane a
smutne. poznat znamena mat zodpovednost a vediet citit je synonymom trpiet. mat tak o
par rokov menej a kyvat prechadzajucim vlakom. to by bol zivot. zivot ako sen. nie vsak
sen o funkciach a farbach pozadia, ale o kvetoch, ktore rastu a zasa vonia. mat vznesene idealy
a pocuvat ozveny este nesplodenej buducnosti je trest. bozi trest, za ktory si ludia mozu
sami. kazdy si je vlastnym katom a este sa tomu aj smeje. zasrane pocity, zasrane vlaky
a zasrani ludia. to vsetko sprevadza na ceste jedneho cloveka, nejedneho cloveka,
kohokolvek, kto si to vobec neuvedomi. zablesky stastia sa menia na zlc v hube smahom
nelutostnej ruky osudu. sedi oproti a pozera von oknom. neviem ci to je smutok, stastie,
sklamanie, alebo radost co citi. stratil sm schopnosti citat medzi riadkami a chcem
stratit aj zaujem poznat. a pochopit. a lubit. podopiera si hlavu.

habent parvae commoda magna morae. no way. skutocnost je kruta
a cas moze byt nekonecny. ziadna vyhoda z toho neciha. nepochopenie a obsesia z
vlastnej sebatryzne. to ma vzrusuje, to potrebujem, to hladam, to milujem. bicovat
sa pohladmi a dotykmi ruk zimy. lad, sneh a stiplavy vietor. husta hmla a hlboke
tmave mociare. cierno v dusi a prazdno v hlave. neznasam svoju povrchnost. stal
sm sa clovekom, akym sm vzdy opovrhoval, vychutnavajuc si kavicku a cigaretku v
illy, vino v arte, prijemnu suloz na poziadanie a nahodne ciny
sebaobetovania so stylom mne vlastnym. usmieva sa na dieta a ja sa hanbim. makucke
rucniky z hiltonu, vrzgajuce postele, podprsenky v topanke, mrtve ryby na asfalte
a ine necakane absurdity. zivot je plny neprijemnych prekvapeni a slovnych spojeni
nedavajucich zmysel v realnom svete. sny o pocitoch inych, o pocitoch prijemnych,
o pocitoch smrti a o pocitoch... poznam tajomstvo funkcie. a je mi to luto.
[25 dec 2006] > komentuj
cele storocie mi lezi na stole. citim zodpovednost. nemozem, nesmiem, nedokazem
si uz viac dovolit veci. vo vyhladavaci buducnosti menit nazvy jedal, ktore
sm nikdy nejedol za mena chorob, ktore sm nikdy nemal. odhadovat hodnotu, ktoru
nepoznam a cez ebay si objednavat tichy suhlas. kazdy den vyzerat ako mozart hodinu
pred smrtou vdaka vymene pokoja za luxus.

cele storocie na stole. ziadna zodpovednost. vo vyhladavaci pokojne menis nazvy
jedal, za mena chorob. odhadujes hodnoty, a objednavas si suhlas. dva krat. kazdy den
vsak nevyzeras ako mozart hodinu pred smrtou. ten rozdiel je pokoj. luxus inclusive.
[18 dec 2006] > komentuj
hryzat mango a pochodujuci kokosovy orech je kralovska zabava vdaka bare opat viem
vana nie je len na kupanie a aby sm nezabudol zelene myslienky zurivo spia kde ananas
zacal byt kysly postupom casu prezivam bliziacu sa skazu v podobe automatickeho
destruktora nasladlych snov o ruzovej buducnosti hlavneho mesta chut kazi subway a kfc
plne stiplaveho plynu sa mozno nadychat aj na hajzli bez osobneho sracieho listka pre
vrchnych desat tisic seriozne postihnutie praveho mozgoveho laloku obchadza z daleka
aj siroka sudnych ludi nepoznaju hranicu a necakane vynimky osetrit softwarovou
charakteristikou neexistujuceho produktu to by bolo nieco co by pomohlo entite objektu aj
toku datovemu ci inemu bez limity poctu centimetrov a bez ocakavani vyplnenia
prazdneho miesta sposobeneho akutnym deficitom lasky a stravy

ja viem ze zivot je krasny len keby nebolo chvil ako je tato
[2 dec 2006] > komentuj
na prezitie nepotrebujem nic zvlastne. poslednu dobu smerujem celkom uspesne k neuspesnemu
koncu svojej vlastnej existencie. zamerajme sa dnes len na fyzicky aspekt bytia, odmyslime si
stalkerovsku zonu, zahadne tiche, pulzujuce miesto splnenych priani, plne nastrah a strachu
z nedostatocneho sebapoznania a mrtvej nadeje...

ja, kedysi statny, skoro 90 kilovy mamut umieram na nedostatok telesnej hmoty. dnes sm musel
ako krma svina na vahu. paranoidne sa domnievam, ze sm manipulovany pristrojom, ktory mi kazdy
tyzden dava mensi a mensi vysledok. dva tyzdne sm bol mimo a skocila o 4 jednotky dole. cize z
uz aj tak ubohych 67 na 63. omg, niekedy to musi skoncit. do vcera sm si myslel, ze to je sranda,
ale teraz to zacina byt vazne. asi... na vsetko je liek a ja mam ten svoj. previazanost fyzickeho
sveta a osobnej zony je temer ista, preto zacinam pomaly objavovat tajomstva skryteho, ak to
svet este vobec je a neskoncim, pokial budem mat sil. viem ako to tam vyzera, dnes sm zasa nakukol
cez klucovu dierku. pamatam si vanu, zrkadlo a hlboke zamyslenie na dlazke...
[21 nov 2006] > komentuj
kradnem visne v rume, zeriem ich jak svina a blyjem na rohu. pocitam, kolko este, aby bola flasa
zasa plna. zle, jedna chyba. skusim znovu. pocitam, kolko este, aby bola flasa zasa plna.
zle, dve chybaju. skusim znovu. pocitam, kolko este, aby bola flasa zasa plna. zle, styri
chybaju. skusim znovu.

alebo nie, uz neskusim. kazdy dalsi pokus je o sto percent horsi. chybajucu cast si nikto nevsimne,
nech je akakolvek velka...
[4 nov 2006] > komentuj
a ten druhy este zije. neviem ktora, bolo ich vela. skunk, him, verve, don't really know. preco?
preco stale len to piiip preco? lebo, sheissegal. nemusi byt na vsetko odpoved. lebo umieram, lebo
cakam na autobus, co ma trafi v pondelok na krizovatke ked si pojdem nakupit, lebo neverim ze sa
dozijem stredy, lebo je to aj tak jedno co dnes robim, lebo mam pocit, ze v tej knihe listujem
nervozne a rychlo, lebo sa mi zda ze preskakujem kapitoly a obrazky nestacia, lebo este kcem dozit
edwardovho noveho albumu, lebo sa bojim, ze sa mi to nepodari, lebo onemiem vzdy ked pocujem french
speech, lebo si v metre nekcem kupovat pokoj s listkom za euro, lebo to nekcem jednoduche, lebo
pocujem bum-bum v noci ked sa mi zda ze niekto sa krci pod postelou, lebo potrebujem trochu svetla
a cervenu stenu, lebo sa mi vlastne fotky hnusia, lebo vidim cez nepriehladne sklo, lebo viem, ze
mokry uterak bude raz suchy, no a to je presne to z coho mam akutne navaly strachu vzdy ked pocujem
norah za oknom.
ani mne sa to nezda jednoduche, ale na rozdiel od teba pochopitelne...

over the sea and far away
she's waiting like an iceberg
waiting to change
but she's cold inside
she wants to be like the water
all the muscles tighten in her face
buries her soul in one embrace
they're one and the same
just like water
on comes the panic light
holding on with fingers and feelings alike
but the time has come
to move along
[20 aug 2006] > komentuj
robim vsetko aby sm zabudol. zacal sm cvicit a citat knihy. kazdy kto ma pozna vie, ze to je naozaj
maximum. ucim sa novy skriptovaci jazyk, lokalizujem a rozbiehnam wordpress, robim vo flashi
a zdokonalujem css. nefunguje to. pridal sm si do playlistu triphop a ambient.
stale nic.

picha ma pri srdci. nie len akoze ale aj naozaj. nemozem sa zohybat a aj notebook unesiem na pleci
len velmi tazko. posledne dna dni zo mna urobili krypla na plnej ciare. nezvladam interagovat s okolim
a na veci sa pytam uz zo zvyku dva krat, co ma naucilo cudovat sa a zasnut nad kazdym detailom. svet je
take nezname miesto, ked ste zrazu niekto uplne iny...
[16 aug 2006] > komentuj
xampp neslape ako ma, vyvoj stam-u stoji, balim do krabic, odchadzam. cely den v kancli, vecer
zistim ze nic nie je hotove. tri tyzdne nonstop prace a balenia ma uz skutocne stvu, samozrejme okrem ineho.
co ma tesi (aby sm to tu nemal take cierne) je, ze konecne viem s kym budem byvat (lol, fenk juu kubo, ale
akosi sa toho zacinam bat) plus to, ze sm dnes vecer po x dnoch zostal doma a zatial mi nie je na tycku,
co sa vsak velmi rychlo moze zmenit... raz si hore, raz dole. skoda len, ze dole je mociar v ktorom ked sa
clovek zabudne, prepadne sa tak hlboko ako sa mu ani nesnivalo. je to ako s pudingom. ked po nom utekas,
vsetko je okej. spomenul sm si ako sme sedeli na favale a hrali kamen-papier-noznice. bolo to uplne zbytocne
susnik. shit happens... i remmember when, i remmember when i lost my mind.

yeah, that makes me crazy. okrem toho este melon mixovany s imaginarnym citronovym alkoholickym napojom
na ktory staci pomyslenie a sm naruby. jo, zasa budem musiet v noci zabehnut do kukurice a zakrycat si one,
povestami opradene fuck a ulavi sa mi. mozno... zaklincujem to tyckou a vypalim zelenym. potom uz mozem
v pokoji kludne aj posledny raz vydychnut...
[8 aug 2006] > komentuj
trhni si nohou
[2 aug 2006] > komentuj
stop apathy, i luv apathy, our everyday apathy, whatever. nevyser sa na nu jak ona na teba. listening to
_fm sampler. things became much more abstract than ever before. constructions, burried treasure, nujazz,
fucking yawn, uaaa. pomaly sa splham po trave na svoju sedacku. sadnut, spat, prat, jest a zasa do
prace. feel free to take a seat in your own fucked-up life. beep. fasten your seat belts please, we're
taking off. ...upright position... we wish you blablabla

mozes byt dnes o stvrtej v kancelarii? jasne, ziaden problem. je pol jednej a ja sa stale splham na svoj
kopec v riu. strach znamena neciste svedomie a zvysne elementy naznacuju prijemne prekvapenie. nikto to
nechape, proste zdo-chy-nam. re:zdo-re:chy-re:nam, ako odpovede na emaily. niekto mi odpoveda, i can't,
i don't... not capable of understanding. unable to catch, too fast probably. is it any wonder? sorry, i
run out for a bit.
[3 jun 2006] > komentuj
ked vidim plne tasky, zacnem mat pocit, ze sm hladny. na stole zhliadam dlhy uzky kus papiera, co napadne
pripomina ucet z teska. ake je vsak moje sklamanie, ked je kazdy jogurt zvlast a zelenina plus jogurty tvoria
98% toho kilometroveho papiera :)) to je len jedno ilustracne sklamanie na zaciatok. pokracovat budeme prirodzene
o niecom inom. bol sm okradnuty - raz studentom fimu, raz sprievodkynou v pendoline. hewlett a packard su mrtvi.
helwlett sa pobral na druhy svet 30 maja a packard, coby jeho zivotna laska sa utrapila k smrti v skorych
rannych hodinach nasledujuceho dna. obaja boli pochovani na den deti do trnavky, kde si teraz ziju vo svojom
rybacom nebi a my dufame, ze aspon im je dobre...

je sice uz tristvrte na jednu, ale verime, ze este stale nie je neskoro. ono to moze byt pravda podla toho,
z ktorej strany sa to vezme. do jednej casu dost... nekto leto stravi pri pokojnych tonoch keanovych live
recordings (este o tom nevie :)) na ostrovoch a nekto si ho bude pamatat az do dalsieho spolocneho koncertu
koncom septembra. ako sedi na stolicke, zvierajuc telefon v ruke a so songom gycoviteho ronana keatinga v
papulke :) toz jo, dnes sa mi na vidiek naozaj nekce, ved bude prsat a musim sa ucit. v kazdom pripade - i'm
gonna miss ya so much...
[25 apr 2006] > komentuj
citil jsem, ze prichazis, jak ses blizila
vedel jsem, ze me najdes, protoze jsem touzil tady te mit
jsi muj osud? takhle se mi zjevis?
zahalena do plaste, oci zalite slzami?
well take that coat babe, and throw it on the floor
are you the one that i've been waiting for?

z utrpeni zbudovany byly cele svety
z touhy zrodili se nejvetsi zazraky
je to jen par slz, lasko, nech je tect
a poloz si hlavu na me rameno
outside my window the world has gone to war
are you the one that i've been waiting for?
there's a man who spoke wonders though i've never met him
he said, "who seeks finds and who knocks will be let in"
i think of you in motion and just how close you are getting
and how every little thing anticipates you
all down my veins my heart-strings call
are you the one that i've been waiting for?
[19 apr 2006] > komentuj
kdyz narcis spartil svuj obraz ve vode, zamiloval se do sebe. krasa je pricinou utrpeni, zdrojem inspirace i
velkych zisku... sampony pro muze, pro blondyny, pro deti, alergiky, vegany i rodice, kazdy ma svuj vlastni.
ocni stiny muzou damy doladit k botam, barve auta nebo oblibene politicke strane. nalepovaci rasy se v
pravidelnych intervalech vraceji do mody. neslibatelne, oslnive leskle po cely dlouhy den? neni problem.
pokud vas nudi pena, nasypejte si do vany srdicka, hvezdicky a kyticky... krasa a osklivost - nekdy k sobe
maji blizko.

ani kamen mudrcu, ani zazracne elixiry, veda je to, oc tu bezi! chcete byt dokonali? no problem. staci
rict a zaplatit. prsa? samozrejme. nejproflaknutejsi zakrok esteticke chirurgie. zvetsit, zmensit,
vymodelovat do pozadovaneho tvaru, vsichni zname. a co za to? operace od 20000, implantaty od 28000 plus
par tisic za vysetreni, konzultace, hospitalizaci. na druhou stranu - usetrite na pradle. ploche brisko?
neni to nic lehkeho (low-cost). horni cast briska za 13000 a spodni za 15000. cele bricho vyjde
lenveji - 26000. a hura do plavek.
no ty vole - nekup to...
[17 apr 2006] > komentuj
dnesny mrtvolny vylet vskutku skvely napad. prva vec co nas privitala - mrtva kunka, ktora bola podla mojej
mienky neskor uvarena ako velkonocna polievka v hrdzavom hrnci miestneho homelessa. taka sweet, skoda jest.
isto bola este tepla. dalsia mrtvola vlcika uz trochu starsia tvarila sa byt - vid. vsetko mozno co mu liezlo
z huby :)) no skratka a jasne - fayn den od zaciatku az do konca. jedna kuba na vrchole plus nejake tie krvave
zdi nicka cavea do pamatnej knihy, nase spanile podpisy, kresby a basnicky - produktivita jak vysita. po viac
ci menej nasilnej deportacii dvoch clenov himalajskej expedicie naspat do trnavy sa to uz len vlieklo -
nebolo koho chciet utopit v jazierku a komu davat konskych hryzov :)) ale pri kofole v senku ide vsetko lahsie...

ludia moji a vecer akcia v marianskej. nazov velmi zlozity - jetuhrko. len par vyvolenych vie, co to in real
znamena :)) esteze pri vstupe boli hrubaci a entrance fee bol z nasej strany odignorovany, bo moja financna
situacia v sr je momentalne velmi zalostna. po vylete pred ktorym sm mal 70 korun a minul sm aspon dalsie kilo
mi v penazeke zostalo 470 kronen... presne tak, zistil sm, ze sa mi tam kotia bankovky zavratnou rychlostou.
sm efektivnejsi ako podielove fondy, ci viktor kozeny.
suma: tento weekend (rozumej stvrtok, piatok, sobota, nedela, pondelok) sm bol doma mimo spanku asi tak sest hodin,
ale mozem konstatovat celkovy uspech... ci to bude nasledovane aj uspechom skolskym, nie je tazke uhadnut. takze
zdravim proletarov vsetych krajin (len sa uz nespajate) a fidelovi posielam jedneho mlaskaveho - aj nabuduce...
[16 apr 2006] > komentuj
muheheee - tak zasa sm tu v kutiku stratenych exitencii, kde ma kazdy jeden, co i len trochu nieco viac
znamenajuci clovek pocity dokonalej zbytocnosti a ovladnutia nikde nekonciacou apatiou uboheho pozemskeho
bytia. tato veta pravdepodobne nema zmysel, ale tak nejak to vyslo - i'm deeply sorry for that.
sedim nad polievkou a rozmyslam ako mam rad mrkvu. ked je na kocky, na kolieska, alebo v jednom kuse. kocky
okamzite vylucim, to je na mna moc kuskov a prilis nepravidelnych, skoro ziadna harmonia - odhliadnuc od toho,
ze na presne kocky sa to nikdy nepodari. ale neviem sa rozhodnut medzi kolieskami, ktore su o hodne estetickejsie,
vsak jeden celok je komplet a mam pocit, ze mam vsetko pod kontrolou... riadim svet v tanieri a citim sa dobre :))
akosi zabudam, ze je to len mrkva.

morim sa nad ulohou z digifoto. klamem velke ryby, modelka je chora, modelka je vo viedni. modelka je velmi neosobne
a az sa mi to hnusi. ako kus masa. nie je to modelka, je to ewka :)) ewka je chora, ewka je vo viedni. a schyluje
sa ku krizovemu okamihu, ked budem potrebovat pouzit svoje nacrty v roznych formatoch s pohorim. brusko sice este
take nemame, ale vsetko bude co nevidiet :)) nj, uplietol sm si na seba bic, ale nic to - ono to pojde. strci sa do
papulky cumlik so zirafou a zasa bude ticho...
[27 mar 2006] > komentuj
ako zijes? konecne sa mi dari.
a zobu ti z ruky? zobat z ruky je zvlastne spojenie. este si nerozumieme tak vyznamne, ale ani neviem ci
si kcem velavyznamne rozumiet...
brno je pofiderne miesto. trnava je jedna velka dedina, kde ludia ziju na klepoch, drboch a inych kaciciach,
lebo je to proste easy uveritelne a vytrhne ich to zo stereotypu - znudeni tragedi na kazdom rohu, oplacane
pipky a zavistlivci. to je trnava - presne jak velka dedina...
co sa ti stalo? preco si tak znenavidel trnavu? ja sm ju neznenavidel, ale bavim sa asi tak s dvoma ludmi
aktivne a s ostro menej ako desiatimi pasivne... inak ich mam na svojom sukromnom 'ignore liste'. ludia sa
zmenili a ja ich miestami nepoznavam. robia nepochopitelne veci. nie je to o determinizme v spravani, je to o
urovni, style a uvedomeni si svojej ceny. predat sa je na nic. obracat kabat ako fuka vietor sa mi hnusi.
este stale sa pytas o com hovorim? nevidim veci cierno, vidim ich take ake skutocne su. teda aspon tak ako sa
mne javia byt. a momentalne su azurovo modre... ale aj do priezracneho oceana sa moze vyliat necakane ropa.
tak ako si to napisal tak brno nemas moc v laske. brno je fayn, lenze mam pocit ze vsetky 'priatelstva' co
tu vznikli su hrozne povrchne, zistne dvovody a smrad latriny je citit vsade. to pseudo-pozdravenie a hrany
spokojny vyraz v tvari ma ubija. ale co, taky je asi zivot... ja si fakt dobre rozumiem s jedinym clovekom a
mam pocit, ze sa domov vraciam vzdy len preto.

a coze sa zmenilo za posledne weeks? zacal sm uvazovat inak.
a kto je ta osoba? co myslis...
som ju uz poriadne dlho nevidel, ako sa ma? ma noveho kocura, ktory strasne smrdi, novy uces, nadherne ruky
ako vzdy, pehy na nose, kozene homelessacke rukavice, dlhe nausnice, stredoveku kosielku, uprimny usmev, obcas sa
jej v oku cosi zaleskne, magneticky naramok, bujnu fantaziu, dobre srdiecko, zmysel pre dobrodruzstvo, hoci sa nezda
uvazuje triezvo, strieborny prsten, neohrabany telefon, lebo ten svoj stary uz po x-ty krat utopila v ovocnom salate,
plnu mraznicku sunky pre bezdakov, pohodlnu postel, vonave mydlo, obcas mierne promiskuitne sklony a caka dieta...
coze? radsej sa uz nepytaj.
[23 mar 2006] > komentuj
co je komicke, je, ze v celom zivote mame len jedinu istotu...

tragickym je, ze malokto si to uvedomuje...
[21 mar 2006] > komentuj
tak a je to tu - prvy jarny den vitam zasa svojsky, ako vzdy. bez predsavzati a za rachotu fiony apple v
mojom skromnom pribytku zde v brne. opalovanie sa do zelena pod japonskym monitorom skoncilo a davam sa sta
usilovna vcelicka do prace. caka ma cestovny weekend (kiezby tu uz bol) a kopa prace do matiky a angliny.
nepocitam digifotku a fotenie portretu. ale co sa ma stat, stane sa a ja sa uz tesim, co zaujimave prinesie
toto pozitivne sa tvariace a dlho ocakavane rocne obdobie...

zaujimavy pocit. rano sa zobudit, obliect si cierne tricko a zo skoly sa vratit v hnedom. bud sa niekde stala
chyba, alebo sm oslepol. zrkadlo klame, ale chvilu nechapem, ako je mozne, ze srdiecko z francuzska je zasa
doma, obohatene o dalsiu cestovatelsku skusenost... marseille, paris, berlin, munchen, wien, bratislava, trnava,
praha, brno, ?
[17 mar 2006] > komentuj
sokovany pohlad si strazim uz druhym dnom. len co sm sa vcera rano prebral na one zvonenie mojho
polovodicoveho spolocnika - verneho druha v dobrom i zlom a hodil konzervaciu s clovekom na druhom konci
neexistujuceho dratu, nasadil sm svoj shocked vyraz a este stale sa ho nedokazem zbavit... ma to len
jednu chybku - ked sa rozpravate s ludmi s tou sialenou iskrou v oku, zacnu si mysliet ze ste crazy, alebo
uz nacisto strateny socialny pripad. daddy? stop kiddin'... pleasure to me.

na mieste tulipanov vyrastaju cierne ruze s trnmi ostrymi 'ni britva a bicuju ma po chrbte staby olovene
haky trhajuce kusy masa. moze sa vsetko v zlomku sekundy zmenit tym spravnym sposobom? 500 milisekund je
v podstate slaba odozva. ale pol sekundy, to je uz dost casu aj na vrazdu.
idem ja radsej na tu prednasku z marketingu ku panovi dekanovi. hadam lucke neurobime hanbu takto natesno
pred statnicami :)) to by sa jej isto moc nepacilo a musela by to zehlit svojim osobnym sarmom a vsemoznym
mrkanim kade-tade.
[16 mar 2006] > komentuj
konec stredovekym manierom papulky zl(a)te - zacinam robit domace ulohy a podobne zbytocnosti prave
kvoli ktorym sm sem prisiel, aby mi po po x rokoch uspesneho studia mohol byt odovzdany akykolvek
titul, ktory ma potom dokaze uzivit a zaroven ma bude praca bavit. druhu cast svojho predpokladu sm
ku tomuto dnu prehlasil za neplatnu a moj 'zivotny' omyl, ale budem sa vsemozne snazit aspon tu prvu
rozdychat - lebo ako isto seci vieme - z lasky sa nenazerem, aj keby to tak bolo moc moc pekne (a mozno
by sm bol ako anorekticke steblo slamy...)

inak tento tyzden bol velmo vycerpavajuci. po dvoch, ak sa to tak da povedat, pokojnych nociach nasledoval
den, ktory ma dostal uz od sameho rana, ked si mi o osmej dovolil zazvonit telefon a napriek tomu, ze
sm zalahol o pol piatej, z istych dvovodov bolo nemozne znovu zaspat... tak sm sa poobezeral, po chybajucich
castiach mojho tela a hned po polhodinovom hladani davno stratenych zuvaciek vo vonavuckej bunde sm si nasiel
na ruke mimo ineho otlacene zuby. najs :)) a aby toho nebolo malo, salinkarta sa usmievala na labello - vsetko
pod stolom vedla basaku sa valalo v prachu a kameni.... potrebujem konecne upratat.
tak uz sm s vynimkou tych sest hodin spanku na nohach treti den a cakam, ze ak sa vobec dopracujem na
nadrazi v brne, isto ma vytiahnu ako medzinarodnu mrtvolu v budapesti. ale ma to aj svoje svetlejsie stranky
a miestami to zavana nasladlo, ale predsa to je sen kazdeho losera - budem v novinach...
[8 mar 2006] > komentuj
kdyz se rekne gotika... skoda ze pokracovanie sm casom zabudol. ale ako si isto kazdy pozorny
citatel (pozeratel) vsimol, mam new dizajn a takisto uz nepisem beerka na konci riadkov.
a tesim sa do prahy, len dufam ze niekto nebude priecny - mohlo by ma to totiz velmi vela stat. sak
vsetci isto viete ze 50% slovakov su 'potiziste'. niekto sa hanbi, ja mam na haku. treba sa
nejako prezentovat. a ja to dokazem len tym negativnym sposobom. v kazdom pripade uz nie sm seda
myska :))

dnes sm objavil svoj osobny gyc hudobneho charakteru. radsej sa ani nebudem chvalit, co to je za srajdu
ale treba verit, ze okrem uzasnej talianciny tam nie je nic na pobratie. bonnie tyler sa moze skovat.
ta nema v nevkusnosti na tento skvost ani z bla. je to skutocne velka ryba v mori gycu celeho sveta. a teraz
plava v mojom akvariu spolu s hewlettom a packardom. nie je to uzasne? kam sa hrabe prolog a rezolvovanie
klauzuli...
uff, prominte. zdravim mistra michala :)) dnes ma pobavil. ak nepocitam zachvat smiechu na vizualnej komunikacii.
ale co, kazdy sa moze pomylit (ale iba raz do roka - nech sa to uz neopakuje :)). dobre, idem sa prekompilovat
a pripravit na hybernaciu. zajtra ma caka dlhy den a potom este jeden dlhsi...
[25 feb 2006] > komentuj
i thought i'd take a walk today
it's a mistake i sometimes make
my kids lay asleep in bed
my wife lay wide-awake
i kissed her softly on the brow
i tried not to make a sound
but with stony eyes she looked at me
and gently squeezed my hand
call it a premonition, call it a crazy vision
call it intuition, something learned from mother
but when she looked up at me, i could clearly see
the sword of damocles hanging directly above her

...
[24 feb 2006] > komentuj
konecne doma, osprchovany, davam sa na dalsi kus nezmyselneho textu. semester zacal a ja sm
prespal vacsinu prvych prednasok - samozrejme z neznamych pricin. thanks to somebody, who ma
budil(a) na par z nich a uz len z principu by sm si tam nemohol dovolit zachrapat... takze takto
to bolo. a este neznasam cinemu 4d, ak by sa niekto pytal. phuj.

vernisaz dopadla celkom v pohode, vzhladom na to, ze sm sa rozhodol upgradovat svoju francuzsku
sprchu na celkom konvencnu s pouzitim vody... sice za cenu cesty do mesta autom, ale prezil sm :))
meskal sm len pol hodinu, co je skutocny miracle. mam pocit, ze sa zacinam za seba cim dalej, tym
viac hanbit. pozical sm si dlhuuu lyzicku z tete caffee (dufam, ze toto nebude citat nejaka slecna
casnicka), ale planujem ju vratit. vcera mi to prislo ako fayn napad, ale s odstupom casu sa veci
javia v inom svetle ako uplne sproste realizacie este blbsich napadov. no co, stava sa. okrem toho
ma neminulo uvazovanie, co asi spaja slova skorica, lyrika a pornografia. a vskutku tam je jedno
pojitko. guess what... tak sm prisiel o pol bezvyznamneho bodu, coby reprezentanta mojej spolocenskej
prestize a tak. lol, to je ale kravina. niekedy su veci jasnejsie a jednoduchsie ako sa zdaju byt.
skratka, treba sa preniest ponad prekrizene nohy a kabelku na stole... a este nieco - neverim zenam
v opatkoch ;))
[2 feb 2006] > komentuj
tak a sm tu zasa. uz si ani presne nepamatam o com sm tocil minule, ale asi takto v skratke ku
mojim skolskym (ne)uspechom: matiku sm po opravnom zapocte musel este lepit rozbormi funkcii, ale
nakoniec to dopadlo za dost dobru znamku, tak si nestazujem. automaty bola pohodicka sama o sebe,
cize to ani za rec nestoji. pravdepodobne ma caka trojica identickych znamok, co neznamena nic ine,
akoze sa buduci rok budem zasa krcit na cvikach hned v prvej lavici a obcas kyvnem baske :))
isto to bude zabava...

inak zistil sm zvlastnu vec - cim viac casu mam, tym viac nemam co robit. uz mam po suskach a jedine
na na co cakam je 14/2, bo s najvacsou pravdepodobnostou to bude jedina aktivita za cele moje volno...
uz aby bol jarny semester, lebo sa unudim k smrti. a este dufam v jednu vec - ze toho 14/2 mi nezmrznu
ruky, ked budem drzat tu opachu v mojich inak bezchybnych konarikoch... to by nikto neveril, ake tazke
je fotit ked je vonku -20. tak, a vzhladom na to, ze je tolko hodin kolko je, idem sa nejest.
aaa, skoro sm zabudol: mal sm spomenut kvasa, ktory vraj pozna nicka cavea. no ziadna slava hovorim si,
ale aspon ho pozna - na rozdiel od dalsich sest miliard nevzdelanych ludi na zemi. teda nech zije kvaso...
hups, pardoon - nick cave forever :))
[9 jan 2006] > komentuj
co sm dnes zistil: neviem limity a to ma moc netesi, skor by sm povedal, ze sm sokovany svojou
nevedomostou. stale sa mylim v elementarnostiach a neviem si predstavit ako to teda vsetko bude.
dnes sa pisal prvy termin automatov a ja sm dostal echo az sem do dalekej trnavy, ze to nebolo az
take beznadejne. zeby predsa tych 131 bodov mohlo kvapnut za tri dni ucenia? to su ale fantazie :))
hehe, sam sa musim z chuti zasmiat...
ovela radsej by sm sa uz konecne pustil do citania and the ass saw the angel od nicka cavea. obcas
sa tam vraj vyskytne aj hlboka myslienka, skoda len, ze zabalena do jeho bezneho vyjadrovania :))
ale o to to bude zaujimavejsie. vsak dnes sa moje smele predstavy rozplyvaju a vyzera to tak, ze
pravdepodobne jediny exemplar v celej trnave a prilahlych dedinach je nezvestny a ja sa budem musiet
v brne poobzerat po daslom vytisku...

japonsko je krasne. ale mam pocit, ze ho nicim uz len svojou pritomnostou. sedim na starej osuchanej
lavicke na samom kraji shugaku-in, jednej z najkrajsich zahrad v kyoto. strom mrtvych sa mi pod tarchou
odkazov hlboko uklana, ja jeho vzneseny uklon decentne opatujem a zasa si sadam... ani neviem ako a
kolko casu uplynulo ked zrazu vidim strom sa zmietat vo vetre... vsetky odkazy zmizli a kruzia okolo
mna a padaju do jazera. z lavicky zostala uz len kostra, drevo je prec - zmizlo tak ako vsetko co sm
mal v hlave. anita na mna krici, ze uz nemozeme zostat a musime odist... ja ju ale nepocujem, lebo
mam svoju premyslaciu chvilku... za okamih si uvedomim, ze je tu so mnou uz len jazierko, kamene po
ktorych sa dalo prejst na druhu stranu ku holemu stromu sa potopili a ja stojim pri kostre lavicky...
vsetko je gone... aj anita, aj lavicka, aj strom... strom je uz len strom, ziadne tajomne miesto...
chcem niekam odist, ale nemozem sa zobudit zo sna... citim rybaci smrad dokonale premiesany s jemnou
vonou sake... do toho vsetkeho hra frank sinatra... he, ani neviem preco. geisha by tam pasovala viac...
kto by cakal takyto cynicky koniec...
[8 jan 2006] > komentuj
matikaaa, matikaaa, matikaaa... ach jaj. uz sa hadam nezmozem ani na nic ine ako na povzdych, ale
taky spokojny :)) mam pocit, ze sm sa dnes uspesne prehryzol integralmi a zajtra zopakujem derivacie
a bude to... horsie je, ze sm prave zhliadol zadanie pisomiek automatov z minuleho roka...
grrr - to bude asi najvystiznejsie. ak sm polsemestralku napisal na 39/100 tuto nemam sancu napisat
na 131/200 ani tak, povedzme za 10E23 rokov... asi tak :)) ale beriem to z tej lepsej stranky - na
buduci rok budem mudrejsi... mozno...

anita uz netrpezlivo klope na dvere... pod uz, kde sa flakas, nestihame a podobne hlasky sa ozyvaju
po celom byte. presklene dvere ziju hlasnou hudbou a jej obcasnym vykrikom 'come on, we're late...'
ma to vobec zmysel takto utekat pred realitou? posledna slza, z vrecka starych osuchanych nohavic
vytahujem zozmoleny chumac dlhych zenskych vlasov a pripominam si ich vonou ruzi rozprestierajucou
sa po celom podkrovi. stare tramy pamataju este aj beznadejne sklananie hlavok fialovych tulipanov...
nie, uz je to prec, caka ma dlhy let a hadam este dlhsi zivot niekde inde...
[7 jan 2006] > komentuj
zasa preslo sedem dni... sedem zvyklo byvat magicke cislo, ale zacinam o tom pochybovat, koniec
koncov ako asi o vsetkom. staudek sa vydaril za acko, ale vobec ma to netesi. nedokazem sa prinutit
ucit matiku... a dalsia vec co ma mrzi je, ze sa nedari ludom, ktori by si to asi najviac zasluzili.
a to je strasna skoda a mozno ma chyta panika, lebo co ako by sm kcel, nikomu nepomozem...

vcera mi bolo povedane, ze sa zbytocne moc zaoberam prirodzenymi vecami. iny clovek mi so slzami
v ociach povedal, ze sm najlepsim priatelom pre jeho tulipany. preco je tento svet taky zvlastny?
chcem odist a nevratit sa... velmi sa mi pacia japonske zahrady... pojdes so mnou?
a mozno pojdem len ja a norah, co mi bude do uska spievat, ako super je ist s nou na mountaintop,
bozkavat sa, odist v noci, dostat vlastny song a tak... to hej... mozno prejdem cez nickove purple
fields a ocitnem sa v celkom inom svete... v jeho wonderful world...
asi nie, to mi isto iba preplo z toho, ze ma nahana hroziva derivacia a zly kral logaritmus proti
mne poslal svoje ente odmocniny s jokerom v rukave, co dokazu z hlavy hravo odmocnit aj -e...
ale vazne prosiiim, dodefinujte niekto funkciu zivot(x) v mojom bode... stratil sm sa...
[31 dec 2005] > komentuj
dnes a vcera teda nic moc. samo o sebe je demotivujuce uz len to, ze mam na bezpecnost tyzden
a poznam ludi, co sa to ucili vecer pred skusku a maju acko, alebo becko... a uc sa to tyzden...
jedine, ale skutocne jedine, co ma dnes potesilo je becko z databaz, ale zasa sm nespokojny,
lebo ja sm kcel predsa aaacko :)) je so mnou vsetko v poriadku? prvy krat sm sa do toho pozrel
hodinu pred skuskou a ja by sm kcel acko? to je uz naozaj drzost. lenze stve ma to, ze z tych
troch prikladov sm sam urobil dva a pol a polku sql-ka sm odpisal... a dam ruku do ohna za to,
ze to bolo zle... ale nic sa neda robit - zivot je pes, svina, stara striga, zly carodej a co
ja viem este co negativne...
neviem, neviem ako dalej. idem asi zasa na to, lebo sa zblaznim rozmyslanim na vecami, s ktorymi
nepohnem... ale predsa este nieco sm kcel. dnes sm sa rozpraval s jednym clovekom. tu je kusok
nasej konverzacie:
zoll > 12/31/2005 9:33:55 pm
ale bohuzial cas sa vratit neda :D
bara > 12/31/2005 9:34:10 pm
no bohuzial
zoll > 12/31/2005 9:34:20 pm
je to strasne, nie?
bara > 12/31/2005 9:34:49 pm
ani nie
zoll > 12/31/2005 9:34:54 pm
preco myslis?
bara > 12/31/2005 9:35:46 pm
no potom by sme napravovali svoje chyby a neviem ci by sme sa z toho poucili
bara > 12/31/2005 9:36:42 pm
a zayit este raz to iste uz by to nebolo bohvieco
zoll > 12/31/2005 9:37:23 pm
poucenie prichadza nie vtedy ked spravis chybu, ale vtedy ked si uvedomis, ze
nieco mohlo byt lepsie... a v skutocnosti to co ta trapi nie je ta chyba, ale to ze
vies, ze to tak nemuselo byt :))
no mne pri jej poslednych dvoch vetach padla huba... lebo sm zistil, ze sa vlastne rozpravam
s jedenastrocnou sestrou mojej kamaratky, a fakt sm zostal sokovany, alebo prekvapeny?
ani neviem aky to bol pocit... jedine co viem je, ze mala pravdu... ale ved ma jedenast?
odkial to moze vediet, ako na to prisla a tak... ja sm bol v jedenastich asi uplny debil...
mna by to nikdy nenapadlo...

mozno sm len dalsim clenom stratenej generacie :)) who knows...
[27 dec 2005] > komentuj
aah, staudek mi neleze do hlavy... za cely den sm presiel cez slajdy len jednej jedinej prednasky
a to sm mal na plane aspon tri. ja sa na to nemozem sustredit, proste to nejde. tolko drystov
na kope sm uz davno nevidel. sak keby to bolo aspon o niecom a ne len omacka, omacka a este
raz omacka...
heaven help me... nech konecne zacnem uz romyslat aj nad niecim inym...
ale myslim, ze ignoracia nie je ten spravny postup. alebo hej? ale aj tak si to tu nikto necita
a nikto mi nepomoze, aj keby kcel... uz to na mna leze - pisem si jak desatrocna trubka denicek
a vyplakavam - denicek, denicek pomoooz mi, ooo, jaky ja mam tazky zivot :)) nech je uz po
skuskach, to sa vsetko hned ukazuje v tom lepsom svetle... lebo ked to takto pojde dalej,
asi si hodim maslu... ale este pred tym si dam super-extra-special porciu nicka cavea, nech
ma aj slak trafi... :))
simply - na posraneho aj hajzel padne...
[26 dec 2005] > komentuj
inak, ako ste si vsetci uz stihli vsimnut, moje 'predsavzatia' a hovno su to iste...
ale nemajte mi to za zle. aspon sem dnes napisem svoj progress: takze zapocet z matiky sm
na svoje velke pocudovanie nedal, cize ma caka opravny 12/1 o 11.00 am na janackovom
namesti, alebo v ktorej pazi :)) v kazdom pripade na vas, ludia moji, apelujem - modlite sa,
aby sm to nemusel o rok opakovat. siete s brandym dopadli ku vseobecnej spokojnosti a tym
myslim presne to, ze on bol rad, ze mi kolokvium moze dat a ja sm ho este radsej prijal.
aaa, este sa musim pochvalit anglictinou (nie ze by sm sa musel podobat panu miestodrzitelovi
marekovi blahutovi) co zasa nedopadla az tak zle a zapocet mam uspesne vo vacku... teda aspon
dufam, ze sa v ise coskoro objavi... databaze stale nemam opravene, ale zato javu sm urobil
na 28/30 co ma dost stve, ked si predstavim aku hlupu chybu sm tam mal... ale co uz, hlavne
ze sme zdravi :))
co este napisat... hadam ku skole by toho uz aj stacilo. vcera sa mi podarilo odfotit takuto
haluz, mozno to bude moje best vianocne foto tento rok, lebo lyzovat sa nechystam este hodne
dlho, 'cuz akakolvek lyzovacka mi pripomina that particular one, a to fakt nemusim. radsej sa
zacnem ucit na staudka, aj ked je to 'len' staudek...

a presne takto ako sa oblaky zbiehaju nad trnavou, tak... ale nic. toto mal byt study diary...
tak zasa niekedy...
[16 dec 2005] > komentuj
dnes sa neplanujm ucit ani omylom veru. mam toho dost za posledny tyzden. sice ma v
utorok caka java a v stredu siete, ale to hadam nejako dobehnem cez sobotu a nedelu.
momentalne sedim vo vlaku v bratislave a pocuvam rozculenych vychodniarov, co im meska
rychlik do kosic. neviem preco, ale uz tu ma meskanie vraj 20 minut. sedim v nom 35
a nic sa nedeje. takze tych 20 minut je zasa nejaka reklamna finta. no nic, nebudem
sa rozculovat, bo by ma este trafil slak, lebo sm tu stratil cast svojich sluchatiek
k ipod-like playeru.
inak, coze sm to prave nasiel napisane na kolajniciach... aspon to ma trosku pobavilo :))

heya, skoro sm zabudol: anglictina bola na prt, ale myslim, ze tych 62.5% co mi chyba
by sa tam mohlo aspon omylom vyskytnut... tak asi tolko zatial. dufam, ze ten vlak
sa coskoro pohne...
[15 dec 2005] > komentuj
ak bol vcerajsi den na posranie, tento je even worst. pisomka z matiky nedopadla sice
najhorsie, pocit mam lepsi ako minule, ale aj tak - na 28/50 to bude asi tazko :((
hodinku pred databazami sm sa zacal ucit a vyzera, ze sa to oplatilo. 3nf sm zvladol
aj sam, sql sm z polovice odpisal a navrh datoveho modelu nebol problem. takze vidim
to na nie az tak zly vysledok. ved uvidime...

vecer sm mal na plane ucit sa anglictinu na zajtrajsiu pisomku, ale kym sm dosiel na
komarov a najedol sa bolo uz zasa neskoro. veru neobisla ma vyzivna vecera, ale co
clovek nezje, ked je hladny...

pobalil sm sa, precital si anglicke clanky a s falosnym pocitom pripravenosti
na zapocet sm sa pobral googlit slajdy na siete. spat sm sa dostal o tretej a na
druhy den (alebo ten isty? :)) vstavam o siestej... no paraaada...
[14 dec 2005] > komentuj
no co vam poviem - na dosranie den. zajtra ma caka zapocet z matiky, co musim dat na
26/46 a tam presne vidim problem. analyza priebehu funkcie je uz v poho, akurat derivovat
sm akosi zabudol... :(( no to bude este makacka. as you can see, bol sm na 'obede'.
vyzera tak vazensky... dvadsat kc za takuto brecku. no za dvacku, nepoblv sa :))

vecer sm sa do toho pustil, derivoval a integroval sm az do pol tretej rano, co mi moc na
mojom stave nepridalo, ale mam skoro pocit, ze to viem... a vecer od sest mam skusku z
databaz. vyzera to asi tak, ze prednasajuceho sm este nestretol a materialy nemam. a aj
to co mam, mi nic nepomoze. takze dufam, ze expresne naliatie celeho semestra od stvrtej
do siestej bude uspesne... a takisto dufam v nekonecnu vedomost mojej kolegyne :))
hadam mi pomoze... tak si sam sebe hovorim: 'break a leg'... uvidime...
[13 dec 2005] > komentuj
no, co sa tyka mojho ucenia, sm na tom dost biedne. prave sa chystam integrovat, co
by sm mal robit uz asi tyzden :)) ale moja lenivost mi to nonstop zakazovala. a dokonca
ked sm dnes otvoril aj zoshit, ze idem sa ucit, objavil sm tam akysi pseudologotyp na tricko
odvaznym studentom fakulty informatiky ;))

neviem, hladam supermana, co sa na to da... kazdopadne to bude treba este poriadne
prekreslit a odstranit bud tu bodku, alebo tie veci nalavo. pripada mi tam toho moc...
ale preco sa ja zaoberam takymito hovadinami? idem integrovat. je uz 10.12 pm a ja sm
este dnes nic neurobil. idem na to... a dokonca si dam aj away status na icq...
tak mi drzte palce ;))
[12 dec 2005] > komentuj
honestly, jediny dvovod preco zacinam od tohto dna je, ze sm sem kcel postnut tieto
dve fotky. takze tu su :))

